1. Elektrina cestuje rýchlosťou svetla – viac ako 299 377 km/s

2. Blesk je výboj elektrickej energie v atmosfére. Blesky môžu cestovať rýchlosťou až 209 214 km/s a dosahujú teplotu takmer 30 000 °C.

– iba každý štvrtý blesk udrie do zeme

– hrom – teda zvukový efekt, ktorý sprevádza blesk vzniká tým, že výboj blesku zohrieva vzduch, ktorý sa rozpína. Následne sa teplota prudko zníži, vzduch sa sťahuje, a tým vznikajú otrasy a vytvorí sa zvukový efekt.

– blesk vidíme ako prvý, a hrom počujeme až o pár sekúnd neskôr z dôvodu rýchlosti zvuku a svetla. Svetlo sa šíri vo vzduchu rýchlosťou 300 000 km/s, zatiaľ čo rýchlosť zvuku je iba 330 m/s.

3. Elektrické úhory môžu produkovať silné elektrické výboje v sebaobrane, alebo pri love. Výška výbojov môže dosahovať až 600 voltov.

– toto silné napätie dokáže omráčiť aj koňa

– starí Rimania používali električké úhory ako liek na bolesť hlavy.

– elektrické úhory vyhľadávajú potravu vďaka elektrickým impulzom, ktoré visielajú do okolia. V prípade lokalizácie koriste vyšle úhor elektrický pulz s napätím dosahujúcim 600 voltov, čím je schopný korisť paralyzovať alebo priamo usmrtiť.

4. Premýšľali ste niekedy, prečo vtáky sediace na elektrickom vedení nedostanú zásah elektrickým prúdom? Ak vták sedí na iba jednom napájacom kábli, je to bezpečné. Avšak, v prípade, že sa dotýka vták ďalšieho kábla s krídlom alebo nohou, vytvorí obvod, čo vytvorí elektrickú energiu, ktorá tečie cez telo vtáka. To má za následok zásah elektrickým prúdom.

5. Dva kladné náboje sa vzájomne odpudzujú, rovnako ako dva záporné náboje. Na druhej strane, opačné náboje sa vzájomne priťahujú.

6. Uhlie je najväčším svetovým zdrojom na výrobu elektriny. Uhlie je spaľované v peciach a zohrieva vodu. Para z vriacej vody roztáča turbíny, ktoré sú pripojené k elektrickým generátorom.

7. Tomas Alva Edison vynašiel elektrické kreslo nie ako prostriedok na popravu, ale demonštroval tým nebezpečenstvo striedavého prúdu. 

8. Island je jedinou krajinou na svete, ktorej dodávky elektriny pochádzajú výlučne z obnoviteľných zdrojov 

Kedysi dávno pred 100 rokmi sme vedeli žiť bez elektriny, navyše bola len pre bohatých. Dnes sa už bez nej nedá existovať. Bez elektriny by sa dnes zrútil život, najmä v mestách. Kedysi sme ju dokonca odmietali, lebo sme sa jej báli.

Počiatky elektriny na Slovensku

Na území dnešného Slovenska sa za prvé využitie elektrickej energie považuje rok 1884, čo bolo až 4 roky po tom ako Edison v roku 1879 vynašiel žiarovku, ktorá sa stala symbolom elektriny. Začiatkom elektrifikácie sa stalo verejné osvetlenie. Elektrickým žiarovkám však predchádzali pouličné plynové lampy. Keď sa Prešporok (Bratislava) od polovice 19. storočia zaradil medzi vyspelé mestá Európy, plynárne, ktoré osvetľovali ulice, sa začali búriť a vznikali rôzne kampane proti elektrickému svetlu o tom ako škodí zdraviu a zabíja. Niektorí nový zákazníci o elektrinu prišli o život, kvôli zlej manipulácii s elektrinou, hlavne pri styku s vodou. Dôvodom bola zlá informovanosť o správnom používaní.

 Prvá Edisonova žiarovka. 3D ilustrácia prvej Edisonovej žiarovky, vyrobenej v roku 1879 a patentovanej v roku 1880.

Zábava aj pod elektrickými žiarovkami

Výhody elektriny začali využívať aj kultúrne zariadenia. Divadlá ju využívali  na svetelné efekty. Najväčším výrobcom javiskového osvetlenia sa stala v roku 1896 spoločnosť Kliegl bros. Osvetlenie sa začalo využívať aj v zábavných podnikoch. Najznámejšie boli tanečné zábavy pod elektrickými žiarovkami. Neskôr začalo elektrické osvetlenie prenikať aj do mestských bytov. Do vzniku ČSR v roku 1918 elektrinu ale využívalo približne len 14 % obyvateľstva.

V kostole svietili skôr ako doma

Najpočetnejšiu spoločnosť na Slovensku po roku 1918 tvorili roľnícke rodiny. Poľnohospodárstvo bolo najdôležitejšie hospodárske odvetvie, no v porovnaní s ostatnými krajinami Európy bolo zaostalé. Slovenský roľník bol veľmi konzervatívny a bránil sa akýmkoľvek novým technickým objavom. V polovici 30. rokov sa na území Čiech a Moravy už pracovalo s poľnohospodárskou technikou, ktorú poháňali elektromotory. Na Slovensku sa však nepodarilo prekonať staré pracovné metódy a v poľnohospodárstve sa elektrická energia využívala minimálne.

Odporcovia elektriny na Slovensku boli najmä obyvatelia malých obcí, ktoré tvorili roľnícke rodiny, ktoré ako už sme spomínali, odmietali akékoľvek výdobytky techniky. Aj preto doteraz zaostávajú za mestami, najmä obce na východnom Slovensku. Zaujímavé je, že ako prvý začal na dedinách využívať elektrickú energiu kostol a fara. Rozdiely medzi mestom a vidiekom boli také veľké, že môžeme povedať, že Slovensko bolo rozdelené na dve krajiny.

Výstavba pomáhala elektrifikácii

V 20. rokoch sa začalo vo veľkom stavať. Pri výstavbe bytov v mestách sa kládol dôraz už aj na osvetlenie všetkých miestností. Na dedinách stále panoval odpor k elektrine a žiarovky ľudia využívali minimálne. Navyše nie každý si mohol elektrinu finančne dovoliť, deti sa stále ešte učili pri sviečkach a na dedine svietili len v maštali. Koncom 30. rokov bola už na trhu veľká ponuka elektrických domácich spotrebičov. Najpoužívanejšími boli žehlička, elektrická platňa alebo vysávač. Bežne sa však dali kúpiť vykurovacie telesá a kachle, bojlery, chladničky, práčky, sušič vlasov, šijací stroj, gramofón, a ďalšie. No najväčší boom bol však rozhlasový prijímač – rádio. Existovali aj elektrické výťahy, ktoré boli ale veľmi zriedkavé, nakoľko sa stavali dvoj až maximálne päť poschodové budovy a tak na Slovensku vtedy mali minimálne využitie.